Obdobie pôstu

Od stredy 9.3. 2011 sa začína pôstne obdobie. Aj v našej cirkevnej spojenej škole budeme toto obdobie prežívať spolu pri rôznych aktivitách. 8.3. (utorok) bola v našej kaplnke celodenná poklona pri vyložení Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. Každé ráno 7:30 pokračujú ranné modlitby.

Náš život je sprevádzaný rôznymi pocitmi a očakávaniami. Človek očakáva v živote veľké veci a udalosti. Charakteristickým znakom obdobia, ktoré je pred nami, je tiež čas očakávania a prípravy. Očakávania zmeny v našom živote. Dnes sa často pýtame: Má v 21. storočí pôst ešte nejaký význam? Vnímame ho ako čas prípravy? Na tieto a podobné otázky nám dáva jednoduchú, ale pritom nádhernú odpoveď sv. apoštol Pavol vo Liste Rimanom: „Oblečte si Pána Ježiša Krista.“
Pôst je čas na odhodenie a zanechanie všetkého zla, ktoré nás obklopuje a ničí. Na uvedomenie si, že prítomnosť Krista v našom živote sa má napĺňať v našich skutkoch a v našich slovách. Pôst je aj časom, kedy mám pouvažovať o tom, čo ma od Boha odlučuje. Človek často premýšľa o zraneniach, ktoré vo svojom živote prežil. A tak sa sám seba pýta, ako má dokázať odpustiť a čo je to vlastne odpustenie.
Keď Peter pristúpil k Ježišovi, opýtal sa ho: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?" Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ (Mt 18,21-22)
Slovo odpustiť znamená zmazať, prepáčiť dlh či ospravedlniť priestupok. Odpustiť znamená byť priaznivo naklonený, byť zmierlivý, priateľský, nechať človeka slobodne kráčať.
Keď Ježiš Kristus hovorí o odpustení, nejde len o odpustenie perami, ale ide mu o odpustenie srdcom.

V Prvom Jánovom liste môžeme čítať: „Ak tvrdíme, žes me bez hriechu, klameme sami seba a niet v nás pravdy.” (1Jn 1,8). Všetci potrebujeme od Boha odpustenie, lebo všetci sme sa dopustili hriechu.
Na základe Božej lásky vidíme, ako Boh miluje svet a každého z nás, že poslal svojho Syna, aby každý, kto v neho uverí, nezahynul, ale mal večný život. Boh neposlal na svet svojho Syna, aby svet zatratil, ale aby sa svet skrze neho spasil.
Koľkokrát sme v situácii, že zápasíme s láskou a odpustením. Do nášho života vstúpi nejaké sklamanie a my si začneme vytvárať obraz o svojom blížnom. Čím väčšie je sklamanie a zranenie, tým viac sa pred odpustením uzatvárame. Tým viac a viac považujeme človeka za svojho nepriateľa.
Láska, ktorá neodpúšťa, nie je láska. Už Starý zákon nás chce poučiť a povzbudiť slovami: Nenos vo svojom srdci nenávisť voči svojmu bratovi!
Miluj ho slovami a srdcom.
Dobrými kresťanmi sa stávame až vtedy, keď začíname kráčať. Keď nebudeme len teoretizovať a pekne hovoriť, ale keď začneme aj konať. Keď začneme žiť kresťanstvo naplno.
Čas, ktorý je pred nami, nech je časom radosti, že Kristus nás prijíma a odpúšťa nám, aby sme sa aj my stávali ľuďmi lásky.
Z celého srdca vám vyprosujem požehnaný pôstny čas, nech je to čas lásky a pokoja, aby ste dennodenne pozývali Krista do svojho srdca, svojich rodín.

Zastav sa, máš čas na prípravu, aby si dokázal odpustiť.

Pôst je čas na odhodenie a zanechanie všetkého zla, ktoré nás obklopuje a ničí. Na uvedomenie si, že prítomnosť Krista v našom živote sa má napĺňať v našich skutkoch a v našich slovách. Pôst je aj časom, kedy mám pouvažovať o tom, čo ma od Boha odlučuje. Človek často premýšľa o zraneniach, ktoré vo svojom živote prežil. A tak sa sám seba pýta, ako má dokázať odpustiť a čo je to vlastne odpustenie.

Keď Peter pristúpil k Ježišovi, opýtal sa ho: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?" Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ (Mt 18,21-22)

Slovo odpustiť znamená zmazať, prepáčiť dlh či ospravedlniť priestupok. Odpustiť znamená byť priaznivo naklonený, byť zmierlivý, priateľský, nechať človeka slobodne kráčať.

Keď Ježiš Kristus hovorí o odpustení, nejde len o odpustenie perami, ale ide mu o odpustenie srdcom.

Na základe Božej lásky vidíme, ako Boh miluje svet a každého z nás, že poslal svojho Syna, aby každý, kto v neho uverí, nezahynul, ale mal večný život. Boh neposlal na svet svojho Syna, aby svet zatratil, ale aby sa svet skrze neho spasil.

Koľkokrát sme v situácii, že zápasíme s láskou a odpustením. Do nášho života vstúpi nejaké sklamanie a my si začneme vytvárať obraz o svojom blížnom. Čím väčšie je sklamanie a zranenie, tým viac sa pred odpustením uzatvárame. Tým viac a viac považujeme človeka za svojho nepriateľa.

Láska, ktorá neodpúšťa, nie je láska. Už Starý zákon nás chce poučiť a povzbudiť slovami: Nenos vo svojom srdci nenávisť voči svojmu bratovi! Miluj ho slovami a srdcom.

Dobrými kresťanmi sa stávame až vtedy, keď začíname kráčať. Keď nebudeme len teoretizovať a pekne hovoriť, ale keď začneme aj konať. Keď začneme žiť kresťanstvo naplno.

Čas, ktorý je pred nami, nech je časom radosti, že Kristus nás prijíma a odpúšťa nám, aby sme sa aj my stávali ľuďmi lásky.

Z celého srdca vám vyprosujem požehnaný pôstny čas, nech je to čas lásky a pokoja, aby ste dennodenne pozývali Krista do svojho srdca, svojich rodín.