4. máj - deň sv. Floriána - patróna hasičov - si pripomenuli naši druháci priamo na dolnokubínskej hasičskej stanici. Pozvanie dostali všetky deti v meste, aby spoznali ťažkú a nebezpečnú prácu hasičov a záchranárov. My sme však mali malú ,,protekciu", pretože nás sprevádzal p. kapitán Dúha, ktorý ja ockom našej žiačky. Deti si mohli všetku techniku nielen obzrieť, ale aj vyskúšať. Dozvedeli sa veľa o zásahoch pri požiaroch, dopravných nehodách, či ekologických haváriách. Dokonca si vyskúšali aj zaujímavú techniku na hasenie trávy. Na hlavy si podávali pravé hasičské helmy, do rúk dostali vysielačky a baterky,...no skoro ako naozajstní hasiči. Nakoniec sme si boli pozrieť v úplnom tichu dispečing, kde prijímajú všetky volania o pomoc. Tu sme sa dozvedeli, že každý telefonát sa nahráva a telefónne číslo sa zobrazí na obrazovke počítača. Preto sa nesmie používať telefónne číslo hasičov len tak, zo srandy. Všetkým hasičom a záchranárom sme zaželali veľa šťastia, málo nehôd a požiarov. A nám- aby sme ich nikdy nemuseli volať.

Patrón hasičov sv. Florián ( zomrel 4.5.304 )

Sv. Florián sa uctieva v stredoeurópskych krajinách ako patrón hasičov. Zobrazuje sa ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou s krížom, v pravej s nádobou na vodu, ktorú zalieva oheň na horiacom dome. Mlynský kameň s omotaným lanom vedľa neho symbolizuje jeho mučenícku smrť násilným utopením.

V katolíckej cirkvi existuje 30 svätcov, ktorí ochraňujú pred nebezpečenstvom ohňa. Prvým patrónom hasičov bol Svätý Ján z Boha, ktorý žil v 15. storočí v Portugalsku a Španielsku. Mal cit pre chudobných a chorých spolu blížnych

a pomáhal im takou veľkou mierou, že ho niektorí občania pokladali za blázna skutočne ho aj uvrhli do blázinca. Stalo sa, že vypukol požiar v miestach, kde boli chorí. Nik sa neodvážil dnu vstúpiť. Ján však neohrozene vnikol do horiacej izby a obetavo vynášal ohrozených ľudí. V starých listinách španielskych sa Ján z Boha spomína ako praotec hasičov.

U nás je najpopulárnejším svätý Florián, ktorého kult sa k nám dostal z Rakúska a pomerne rýchlo sa udomácnil.

Svätý Florián žil koncom 3. začiatkom 4. storočia po Kristovi. Bolo to za vlády rímskeho cisára Diokleciana. Narodil sa v Cetii, v dnešnom Zeilselmaure v Rakúsku neďaleko Linzu. Stal sa vojakom a neskôr dosiahol hodnosť plukovníka pohraničných rímskych légii.  Vtedy územie dnešného Rakúska patrilo pod Rím,  do rímskej provincie Noricum a cisár Dioklecián túto provinciu pripojil k Pannonii.

Podrobnosti jeho smrti nie sú celkom a dopodrobna známe. Jednotlivé verzie sa mierne od seba líšia.

Jedna z verzii hovorí: Raz keď veliteľ rímskeho vojska obhliadal podunajské posádky, zistil že medzi vojakmi sa šíri kresťanstvo. Nahlásil to pohanskému cisárovi Dioklecianovi. Ten omrzený svojím vekom - starobou a popudzovaný najvyšším veliteľom Galeriom, úhlavným nepriateľom kresťanstva,  vydal rozkaz vyhubiť kresťanstvo vo vojsku. Tento rozkaz mal vykonať jeho miestodržiteľ Akvilin. Akvilin vydal rozkaz, aby sa všetci vojaci obetovali rímskym bohom. Plukovník Florián nebol ochotný nariadenie rešpektovať a preto bol zo služby prepustený. Neskôr bol vydaný rozkaz, že kto sa bude hlásiť ku kresťanstvu a nebude ochotný obetovať pohanskym bohom, bude usmrtený.

Akvilin dal uväzniť 40 vojakov hlásiacich sa za kresťanov. Florián ich chcel povzbudiť a prípadne zachrániť, tak sa vybral za nimi do Lorchu (Horné Rakúsko), kde miestodržiteľ  držal kresťanov odsúdených na smrť… Cestou sa stretol s cisárskymi vojakmi, ktorí mali za úlohu: vypátrať, zajať a uväzniť ďalších  kresťanov. Florián im povedal: „Prečo idete tak ďaleko? Ja sám som kresťan“. Chcel tak odvrátiť ďalšie pátranie po ostatných bratoch. Chytili ho, zajali a priviedli pred miestodržiteľa Akvilina. Ten ho spočiatku pokúšal odviesť od viery, lebo sa priam zhrozil,  že jeho bývalý dôstojník je kresťan. Začal to s nim zo sľubmi ale i hrozbami. Florián smelo odpovedal: „Ako vojak som ťa poslúchal a mienim poslúchať. Keď však ide o Krista, nerozkážeš mi! Najprv som Kristov, potom cisárov.“

Draho za to zaplatil. Dvakrát bol strašné zbičovaný, kliešťami mu vytrhávali mäso z pliec, ale ani biče ani kliešte nemali silu zlomiť jeho vernosť, udusiť plamene jeho lásky ku Kristovi. Nakoniec mu priviazali na krk ťažký kameň a Akvilin vydal rozkaz aby ho takto ho hodili do rieky Enns. (Enže)

Plukovník Florián si najprv kľakol a vrúcne sa začal modliť. Nikto z vojakov nemal silu hodiť ho do rieky. Nakoniec priskočil akýsi mladík a posotil ho do rieky. Rieka Enns ho pohltila a utopil sa.... Stalo sa to 4. mája roku 304.

Voda ho však neprijala a vyplavila ho na blízku skalu. Tu jeho telo strážili orly, až kým ho nenašla vdova Valéria, ktorá zariadila jeho pochovanie.

Po skončení obdobia prenasledovanie kresťanov na mieste hrobu sv. Floriána veriaci  postavili kaplnku, neskôr benediktínský kostol a dnes slávne opátstvo rehoľníkov - kanonikov (dnes je v ňom i múzeum). Tieto budovy sa nachádzajú v Rakúsku neďaleko mesta Linz.

Telesné ostatky sv. Floriána boli v 11.storočí rozdelené. Časť z nich bolo prevezených do Ríma, časť do Poľska keď 1183 poľský kráľ Kazimír spolu s krakovským biskupom vyžiadali od pápeža telesné pozostatky sv. Floriána ako záštitu proti Rusom. Ich žiadosti pápež vyhovel a následne časť pozostatkov bolo uložené v novovystavanom chráme v Krakove (v kostole kde  Karol Vojtyla neskôr pápež Ján Pavol II vykonával svoju duchovnú službu. Dnes sa tieto pozostatky –relikvie  nachádzajú v „Katedrze wawelskiej“ na hrade Wawel v Krakove). Z Poľska bola za Karola IV. malá časť jeho relikvií prevezená do chrámu sv. Víta v Prahe.

Spočiatku sv. Floriána uctievali pred povodňami, nakoľko vo vode našiel mučenícku smrť. Rola ochrancu pred požiarmi sa mu začala prisudzovať neskôr.  Na vysvetlenie tejto zmeny existuje viac legiend. Tu je jedna z nich: Keď u istého uhliara vypukol požiar a pri pokuse o jeho uhasenie sám spadol do ohňa, zúfalo vykríkol: "Svätý Florián, ktorý si sa vo vode stal mučeníkom, pošli vodu mne na pomoc a zachráň mi život!" Samozrejme svätý Florián pomohol, dážď okamžite uhasil oheň a uhliar sa zachráni.

Sv. Florián je svätcom – mučeníkom. Je patrónom Horného Rakúska, spolupatrónom Poľska i poľského  Krakova . Je patrónom hasičov, kominárov, hrnčiarov,  kováčov,  a mlynárov.

Na jeho pamiatku je deň jeho umučenia 4. máj uznaný za sviatok HASIČOV.

Materiál je spracovaný z príspevkov získaných z internetu